完整巴利原文 · 稳定分页 当前仅加载第 1 阅读页;保留 Bilara 原生段落标识,每页最多 120 段。
Majjhima Nikāya 27
mn27:0.1Cūḷahatthipadopamasutta
mn27:0.2Evaṁ me sutaṁ—
mn27:1.1ekaṁ samayaṁ bhagavā sāvatthiyaṁ viharati jetavane anāthapiṇḍikassa ārāme.
mn27:1.2Tena kho pana samayena jāṇussoṇi brāhmaṇo sabbasetena vaḷavābhirathena sāvatthiyā niyyāti divādivassa.
mn27:2.1Addasā kho jāṇussoṇi brāhmaṇo pilotikaṁ paribbājakaṁ dūratova āgacchantaṁ.
mn27:2.2Disvāna pilotikaṁ paribbājakaṁ etadavoca:
mn27:2.3“Handa kuto nu bhavaṁ vacchāyano āgacchati divādivassā”ti?
mn27:2.4“Ito hi kho ahaṁ, bho, āgacchāmi samaṇassa gotamassa santikā”ti.
mn27:2.5“Taṁ kiṁ maññati bhavaṁ vacchāyano samaṇassa gotamassa paññāveyyattiyaṁ paṇḍito maññe”ti.
mn27:2.6“Ko cāhaṁ, bho, ko ca samaṇassa gotamassa paññāveyyattiyaṁ jānissāmi.
mn27:2.7Sopi nūnassa tādisova yo samaṇassa gotamassa paññāveyyattiyaṁ jāneyyā”ti.
mn27:2.8“Uḷārāya khalu bhavaṁ vacchāyano samaṇaṁ gotamaṁ pasaṁsāya pasaṁsatī”ti.
mn27:2.9“Ko cāhaṁ, bho, ko ca samaṇaṁ gotamaṁ pasaṁsissāmi,
mn27:2.10pasatthapasatthova so bhavaṁ gotamo seṭṭho devamanussānan”ti.
mn27:2.11“Kaṁ pana bhavaṁ vacchāyano atthavasaṁ sampassamāno samaṇe gotame evaṁ abhippasanno”ti?
mn27:2.12“Seyyathāpi, bho, kusalo nāgavaniko nāgavanaṁ paviseyya.
mn27:3.1So passeyya nāgavane mahantaṁ hatthipadaṁ, dīghato ca āyataṁ, tiriyañca vitthataṁ.
mn27:3.2So niṭṭhaṁ gaccheyya:
mn27:3.3‘mahā vata bho nāgo’ti.
mn27:3.4Evameva kho ahaṁ, bho, yato addasaṁ samaṇe gotame cattāri padāni athāhaṁ niṭṭhamagamaṁ:
mn27:3.5‘sammāsambuddho bhagavā, svākkhāto bhagavatā dhammo, suppaṭipanno bhagavato sāvakasaṅgho’ti.
mn27:3.6Katamāni cattāri?
mn27:4.1Idhāhaṁ, bho, passāmi ekacce khattiyapaṇḍite nipuṇe kataparappavāde vālavedhirūpe, te bhindantā maññe caranti paññāgatena diṭṭhigatāni.
mn27:4.2Te suṇanti:
mn27:4.3‘samaṇo khalu, bho, gotamo amukaṁ nāma gāmaṁ vā nigamaṁ vā osarissatī’ti.
mn27:4.4Te pañhaṁ abhisaṅkharonti:
mn27:4.5‘imaṁ mayaṁ pañhaṁ samaṇaṁ gotamaṁ upasaṅkamitvā pucchissāma.
mn27:4.6Evañce no puṭṭho evaṁ byākarissati, evamassa mayaṁ vādaṁ āropessāma.
mn27:4.7Evañcepi no puṭṭho evaṁ byākarissati, evampissa mayaṁ vādaṁ āropessāmā’ti.
mn27:4.8Te suṇanti:
mn27:4.9‘samaṇo khalu, bho, gotamo amukaṁ nāma gāmaṁ vā nigamaṁ vā osaṭo’ti.
mn27:4.10Te yena samaṇo gotamo tenupasaṅkamanti.
mn27:4.11Te samaṇo gotamo dhammiyā kathāya sandasseti samādapeti samuttejeti sampahaṁseti.
mn27:4.12Te samaṇena gotamena dhammiyā kathāya sandassitā samādapitā samuttejitā sampahaṁsitā na ceva samaṇaṁ gotamaṁ pañhaṁ pucchanti, kutossa vādaṁ āropessanti?
mn27:4.13Aññadatthu samaṇasseva gotamassa sāvakā sampajjanti.
mn27:4.14Yadāhaṁ, bho, samaṇe gotame imaṁ paṭhamaṁ padaṁ addasaṁ athāhaṁ niṭṭhamagamaṁ:
mn27:4.15‘sammāsambuddho bhagavā, svākkhāto bhagavatā dhammo, suppaṭipanno bhagavato sāvakasaṅgho’ti.
mn27:4.16Puna caparāhaṁ, bho, passāmi idhekacce brāhmaṇapaṇḍite …pe…
mn27:5.1gahapatipaṇḍite …
mn27:6.1pe…
mn27:6.2samaṇapaṇḍite nipuṇe kataparappavāde vālavedhirūpe te bhindantā maññe caranti paññāgatena diṭṭhigatāni.
mn27:7.1Te suṇanti:
mn27:7.2‘samaṇo khalu bho gotamo amukaṁ nāma gāmaṁ vā nigamaṁ vā osarissatī’ti.
mn27:7.3Te pañhaṁ abhisaṅkharonti ‘imaṁ mayaṁ pañhaṁ samaṇaṁ gotamaṁ upasaṅkamitvā pucchissāma.
mn27:7.4Evañce no puṭṭho evaṁ byākarissati, evamassa mayaṁ vādaṁ āropessāma.
mn27:7.5Evañcepi no puṭṭho evaṁ byākarissati, evampissa mayaṁ vādaṁ āropessāmā’ti.
mn27:7.6Te suṇanti ‘samaṇo khalu bho gotamo amukaṁ nāma gāmaṁ vā nigamaṁ vā osaṭo’ti.
mn27:7.7Te yena samaṇo gotamo tenupasaṅkamanti.
mn27:7.8Te samaṇo gotamo dhammiyā kathāya sandasseti samādapeti samuttejeti sampahaṁseti.
mn27:7.9Te samaṇena gotamena dhammiyā kathāya sandassitā samādapitā samuttejitā sampahaṁsitā na ceva samaṇaṁ gotamaṁ pañhaṁ pucchanti, kutossa vādaṁ āropessanti?
mn27:7.10Aññadatthu samaṇaṁyeva gotamaṁ okāsaṁ yācanti agārasmā anagāriyaṁ pabbajjāya.
mn27:7.11Te samaṇo gotamo pabbājeti.
mn27:7.12Te tattha pabbajitā samānā vūpakaṭṭhā appamattā ātāpino pahitattā viharantā nacirasseva—yassatthāya kulaputtā sammadeva agārasmā anagāriyaṁ pabbajanti, tadanuttaraṁ—brahmacariyapariyosānaṁ diṭṭheva dhamme sayaṁ abhiññā sacchikatvā upasampajja viharanti.
mn27:7.13Te evamāhaṁsu:
mn27:7.14‘manaṁ vata, bho, anassāma, manaṁ vata, bho, panassāma;
mn27:7.15mayañhi pubbe assamaṇāva samānā samaṇamhāti paṭijānimha, abrāhmaṇāva samānā brāhmaṇamhāti paṭijānimha, anarahantova samānā arahantamhāti paṭijānimha.
mn27:7.16Idāni khomha samaṇā, idāni khomha brāhmaṇā, idāni khomha arahanto’ti.
mn27:7.17Yadāhaṁ, bho, samaṇe gotame imaṁ catutthaṁ padaṁ addasaṁ athāhaṁ niṭṭhamagamaṁ:
mn27:7.18‘sammāsambuddho bhagavā, svākkhāto bhagavatā dhammo, suppaṭipanno bhagavato sāvakasaṅgho’ti.
mn27:7.19Yato kho ahaṁ, bho, samaṇe gotame imāni cattāri padāni addasaṁ athāhaṁ niṭṭhamagamaṁ:
mn27:7.20‘sammāsambuddho bhagavā, svākkhāto bhagavatā dhammo, suppaṭipanno bhagavato sāvakasaṅgho’”ti.
mn27:7.21Evaṁ vutte, jāṇussoṇi brāhmaṇo sabbasetā vaḷavābhirathā orohitvā ekaṁsaṁ uttarāsaṅgaṁ karitvā yena bhagavā tenañjaliṁ paṇāmetvā tikkhattuṁ udānaṁ udānesi:
mn27:8.1“Namo tassa bhagavato arahato sammāsambuddhassa;
mn27:8.2namo tassa bhagavato arahato sammāsambuddhassa;
mn27:8.3namo tassa bhagavato arahato sammāsambuddhassāti.
mn27:8.4Appeva nāma mayampi kadāci karahaci tena bhotā gotamena saddhiṁ samāgaccheyyāma, appeva nāma siyā kocideva kathāsallāpo”ti.
mn27:8.5Atha kho jāṇussoṇi brāhmaṇo yena bhagavā tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā bhagavatā saddhiṁ sammodi.
mn27:9.1Sammodanīyaṁ kathaṁ sāraṇīyaṁ vītisāretvā ekamantaṁ nisīdi.
mn27:9.2Ekamantaṁ nisinno kho jāṇussoṇi brāhmaṇo yāvatako ahosi pilotikena paribbājakena saddhiṁ kathāsallāpo taṁ sabbaṁ bhagavato ārocesi.
mn27:9.3Evaṁ vutte, bhagavā jāṇussoṇiṁ brāhmaṇaṁ etadavoca:
mn27:9.4“na kho, brāhmaṇa, ettāvatā hatthipadopamo vitthārena paripūro hoti.
mn27:9.5Api ca, brāhmaṇa, yathā hatthipadopamo vitthārena paripūro hoti
mn27:9.6taṁ suṇāhi, sādhukaṁ manasi karohi, bhāsissāmī”ti.
mn27:9.7“Evaṁ, bho”ti kho jāṇussoṇi brāhmaṇo bhagavato paccassosi.
mn27:9.8Bhagavā etadavoca:
mn27:9.9“Seyyathāpi, brāhmaṇa, nāgavaniko nāgavanaṁ paviseyya.
mn27:10.1So passeyya nāgavane mahantaṁ hatthipadaṁ, dīghato ca āyataṁ, tiriyañca vitthataṁ.
mn27:10.2Yo hoti kusalo nāgavaniko neva tāva niṭṭhaṁ gacchati:
mn27:10.3‘mahā vata bho nāgo’ti.
mn27:10.4Taṁ kissa hetu?
mn27:10.5Santi hi, brāhmaṇa, nāgavane vāmanikā nāma hatthiniyo mahāpadā, tāsaṁ petaṁ padaṁ assāti.
mn27:10.6So tamanugacchati.
mn27:10.7Tamanugacchanto passati nāgavane mahantaṁ hatthipadaṁ, dīghato ca āyataṁ, tiriyañca vitthataṁ, uccā ca nisevitaṁ.
mn27:10.8Yo hoti kusalo nāgavaniko neva tāva niṭṭhaṁ gacchati:
mn27:10.9‘mahā vata bho nāgo’ti.
mn27:10.10Taṁ kissa hetu?
mn27:10.11Santi hi, brāhmaṇa, nāgavane uccā kāḷārikā nāma hatthiniyo mahāpadā, tāsaṁ petaṁ padaṁ assāti.
mn27:10.12So tamanugacchati.
mn27:10.13Tamanugacchanto passati nāgavane mahantaṁ hatthipadaṁ, dīghato ca āyataṁ, tiriyañca vitthataṁ, uccā ca nisevitaṁ, uccā ca dantehi ārañjitāni.
mn27:10.14Yo hoti kusalo nāgavaniko neva tāva niṭṭhaṁ gacchati:
mn27:10.15‘mahā vata bho nāgo’ti.
mn27:10.16Taṁ kissa hetu?
mn27:10.17Santi hi, brāhmaṇa, nāgavane uccā kaṇerukā nāma hatthiniyo mahāpadā, tāsaṁ petaṁ padaṁ assāti.
mn27:10.18So tamanugacchati.
mn27:10.19Tamanugacchanto passati nāgavane mahantaṁ hatthipadaṁ, dīghato ca āyataṁ, tiriyañca vitthataṁ, uccā ca nisevitaṁ, uccā ca dantehi ārañjitāni, uccā ca sākhābhaṅgaṁ.
mn27:10.20Tañca nāgaṁ passati rukkhamūlagataṁ vā abbhokāsagataṁ vā gacchantaṁ vā tiṭṭhantaṁ vā nisinnaṁ vā nipannaṁ vā.
mn27:10.21So niṭṭhaṁ gacchati:
mn27:10.22‘ayameva so mahānāgo’ti.
mn27:10.23Evameva kho, brāhmaṇa, idha tathāgato loke uppajjati arahaṁ sammāsambuddho vijjācaraṇasampanno sugato lokavidū anuttaro purisadammasārathi satthā devamanussānaṁ buddho bhagavā.
mn27:11.1So imaṁ lokaṁ sadevakaṁ samārakaṁ sabrahmakaṁ sassamaṇabrāhmaṇiṁ pajaṁ sadevamanussaṁ sayaṁ abhiññā sacchikatvā pavedeti.
mn27:11.2So dhammaṁ deseti ādikalyāṇaṁ majjhekalyāṇaṁ pariyosānakalyāṇaṁ sātthaṁ sabyañjanaṁ; kevalaparipuṇṇaṁ parisuddhaṁ brahmacariyaṁ pakāseti.
mn27:11.3Taṁ dhammaṁ suṇāti gahapati vā gahapatiputto vā aññatarasmiṁ vā kule paccājāto.
mn27:12.1So taṁ dhammaṁ sutvā tathāgate saddhaṁ paṭilabhati.
mn27:12.2So tena saddhāpaṭilābhena samannāgato iti paṭisañcikkhati:
mn27:12.3‘sambādho gharāvāso rajopatho, abbhokāso pabbajjā.
mn27:12.4Nayidaṁ sukaraṁ agāraṁ ajjhāvasatā ekantaparipuṇṇaṁ ekantaparisuddhaṁ saṅkhalikhitaṁ brahmacariyaṁ carituṁ.
mn27:12.5Yannūnāhaṁ kesamassuṁ ohāretvā kāsāyāni vatthāni acchādetvā agārasmā anagāriyaṁ pabbajeyyan’ti.
mn27:12.6So aparena samayena appaṁ vā bhogakkhandhaṁ pahāya mahantaṁ vā bhogakkhandhaṁ pahāya appaṁ vā ñātiparivaṭṭaṁ pahāya mahantaṁ vā ñātiparivaṭṭaṁ pahāya kesamassuṁ ohāretvā kāsāyāni vatthāni acchādetvā agārasmā anagāriyaṁ pabbajati.
mn27:12.7So evaṁ pabbajito samāno bhikkhūnaṁ sikkhāsājīvasamāpanno pāṇātipātaṁ pahāya pāṇātipātā paṭivirato hoti, nihitadaṇḍo nihitasattho lajjī dayāpanno sabbapāṇabhūtahitānukampī viharati.
mn27:13.1Adinnādānaṁ pahāya adinnādānā paṭivirato hoti dinnādāyī dinnapāṭikaṅkhī. Athenena sucibhūtena attanā viharati.
mn27:13.2Abrahmacariyaṁ pahāya brahmacārī hoti ārācārī virato methunā gāmadhammā.
mn27:13.3Musāvādaṁ pahāya musāvādā paṭivirato hoti saccavādī saccasandho theto paccayiko avisaṁvādako lokassa.
mn27:13.4Pisuṇaṁ vācaṁ pahāya pisuṇāya vācāya paṭivirato hoti, ito sutvā na amutra akkhātā imesaṁ bhedāya, amutra vā sutvā na imesaṁ akkhātā amūsaṁ bhedāya. Iti bhinnānaṁ vā sandhātā sahitānaṁ vā anuppadātā, samaggārāmo samaggarato samagganandī samaggakaraṇiṁ vācaṁ bhāsitā hoti.
mn27:13.5Pharusaṁ vācaṁ pahāya pharusāya vācāya paṭivirato hoti. Yā sā vācā nelā kaṇṇasukhā pemanīyā hadayaṅgamā porī bahujanakantā bahujanamanāpā tathārūpiṁ vācaṁ bhāsitā hoti.
mn27:13.6Samphappalāpaṁ pahāya samphappalāpā paṭivirato hoti kālavādī bhūtavādī atthavādī dhammavādī vinayavādī, nidhānavatiṁ vācaṁ bhāsitā kālena sāpadesaṁ pariyantavatiṁ atthasaṁhitaṁ.
mn27:13.7So bījagāmabhūtagāmasamārambhā paṭivirato hoti,
mn27:13.8ekabhattiko hoti rattūparato, virato vikālabhojanā,
mn27:13.9naccagītavāditavisūkadassanā paṭivirato hoti,
mn27:13.10mālāgandhavilepanadhāraṇamaṇḍanavibhūsanaṭṭhānā paṭivirato hoti,
mn27:13.11