完整巴利原文 · 稳定分页 当前仅加载第 1 阅读页;保留 Bilara 原生段落标识,每页最多 120 段。
Majjhima Nikāya 51
mn51:0.1Kandarakasutta
mn51:0.2Evaṁ me sutaṁ—
mn51:1.1ekaṁ samayaṁ bhagavā campāyaṁ viharati gaggarāya pokkharaṇiyā tīre mahatā bhikkhusaṅghena saddhiṁ.
mn51:1.2Atha kho pesso ca hatthārohaputto kandarako ca paribbājako yena bhagavā tenupasaṅkamiṁsu; upasaṅkamitvā pesso hatthārohaputto bhagavantaṁ abhivādetvā ekamantaṁ nisīdi.
mn51:1.3Kandarako pana paribbājako bhagavatā saddhiṁ sammodi. Sammodanīyaṁ kathaṁ sāraṇīyaṁ vītisāretvā ekamantaṁ aṭṭhāsi.
mn51:1.4Ekamantaṁ ṭhito kho kandarako paribbājako tuṇhībhūtaṁ tuṇhībhūtaṁ bhikkhusaṅghaṁ anuviloketvā bhagavantaṁ etadavoca:
mn51:1.5“acchariyaṁ, bho gotama, abbhutaṁ, bho gotama.
mn51:2.1Yāvañcidaṁ bhotā gotamena sammā bhikkhusaṅgho paṭipādito.
mn51:2.2Yepi te, bho gotama, ahesuṁ atītamaddhānaṁ arahanto sammāsambuddhā tepi bhagavanto etaparamaṁyeva sammā bhikkhusaṅghaṁ paṭipādesuṁ—
mn51:2.3seyyathāpi etarahi bhotā gotamena sammā bhikkhusaṅgho paṭipādito.
mn51:2.4Yepi te, bho gotama, bhavissanti anāgatamaddhānaṁ arahanto sammāsambuddhā tepi bhagavanto etaparamaṁyeva sammā bhikkhusaṅghaṁ paṭipādessanti—
mn51:2.5seyyathāpi etarahi bhotā gotamena sammā bhikkhusaṅgho paṭipādito”ti.
mn51:2.6“Evametaṁ, kandaraka, evametaṁ, kandaraka.
mn51:3.1Yepi te, kandaraka, ahesuṁ atītamaddhānaṁ arahanto sammāsambuddhā tepi bhagavanto etaparamaṁyeva sammā bhikkhusaṅghaṁ paṭipādesuṁ—
mn51:3.2seyyathāpi etarahi mayā sammā bhikkhusaṅgho paṭipādito.
mn51:3.3Yepi te, kandaraka, bhavissanti anāgatamaddhānaṁ arahanto sammāsambuddhā tepi bhagavanto etaparamaṁyeva sammā bhikkhusaṅghaṁ paṭipādessanti—
mn51:3.4seyyathāpi etarahi mayā sammā bhikkhusaṅgho paṭipādito.
mn51:3.5Santi hi, kandaraka, bhikkhū imasmiṁ bhikkhusaṅghe arahanto khīṇāsavā vusitavanto katakaraṇīyā ohitabhārā anuppattasadatthā parikkhīṇabhavasaṁyojanā sammadaññāvimuttā.
mn51:3.6Santi hi, kandaraka, bhikkhū imasmiṁ bhikkhusaṅghe sekkhā santatasīlā santatavuttino nipakā nipakavuttino;
mn51:3.7te catūsu satipaṭṭhānesu suppatiṭṭhitacittā viharanti.
mn51:3.8Katamesu catūsu?
mn51:3.9Idha, kandaraka, bhikkhu kāye kāyānupassī viharati ātāpī sampajāno satimā, vineyya loke abhijjhādomanassaṁ;
mn51:3.10vedanāsu vedanānupassī viharati ātāpī sampajāno satimā, vineyya loke abhijjhādomanassaṁ;
mn51:3.11citte cittānupassī viharati ātāpī sampajāno satimā, vineyya loke abhijjhādomanassaṁ;
mn51:3.12dhammesu dhammānupassī viharati ātāpī sampajāno satimā, vineyya loke abhijjhādomanassan”ti.
mn51:3.13Evaṁ vutte, pesso hatthārohaputto bhagavantaṁ etadavoca:
mn51:4.1“acchariyaṁ, bhante, abbhutaṁ, bhante.
mn51:4.2Yāva supaññattā cime, bhante, bhagavatā cattāro satipaṭṭhānā sattānaṁ visuddhiyā sokaparidevānaṁ samatikkamāya dukkhadomanassānaṁ atthaṅgamāya ñāyassa adhigamāya nibbānassa sacchikiriyāya.
mn51:4.3Mayampi hi, bhante, gihī odātavasanā kālena kālaṁ imesu catūsu satipaṭṭhānesu suppatiṭṭhitacittā viharāma.
mn51:4.4Idha mayaṁ, bhante, kāye kāyānupassino viharāma ātāpino sampajānā satimanto, vineyya loke abhijjhādomanassaṁ;
mn51:4.5vedanāsu vedanānupassino viharāma ātāpino sampajānā satimanto, vineyya loke abhijjhādomanassaṁ;
mn51:4.6citte cittānupassino viharāma ātāpino sampajānā satimanto, vineyya loke abhijjhādomanassaṁ;
mn51:4.7dhammesu dhammānupassino viharāma ātāpino sampajānā satimanto, vineyya loke abhijjhādomanassaṁ.
mn51:4.8Acchariyaṁ, bhante, abbhutaṁ, bhante.
mn51:4.9Yāvañcidaṁ, bhante, bhagavā evaṁ manussagahane evaṁ manussakasaṭe evaṁ manussasāṭheyye vattamāne sattānaṁ hitāhitaṁ jānāti.
mn51:4.10Gahanañhetaṁ, bhante, yadidaṁ manussā;
mn51:4.11uttānakañhetaṁ, bhante, yadidaṁ pasavo.
mn51:4.12Ahañhi, bhante, pahomi hatthidammaṁ sāretuṁ.
mn51:4.13Yāvatakena antarena campaṁ gatāgataṁ karissati sabbāni tāni sāṭheyyāni kūṭeyyāni vaṅkeyyāni jimheyyāni pātukarissati.
mn51:4.14Amhākaṁ pana, bhante, dāsāti vā pessāti vā kammakarāti vā aññathāva kāyena samudācaranti aññathāva vācāya aññathāva nesaṁ cittaṁ hoti.
mn51:4.15Acchariyaṁ, bhante, abbhutaṁ, bhante.
mn51:4.16Yāvañcidaṁ, bhante, bhagavā evaṁ manussagahane evaṁ manussakasaṭe evaṁ manussasāṭheyye vattamāne sattānaṁ hitāhitaṁ jānāti.
mn51:4.17Gahanañhetaṁ, bhante, yadidaṁ manussā;
mn51:4.18uttānakañhetaṁ, bhante, yadidaṁ pasavo”ti.
mn51:4.19“Evametaṁ, pessa, evametaṁ, pessa.
mn51:5.1Gahanañhetaṁ, pessa, yadidaṁ manussā;
mn51:5.2uttānakañhetaṁ, pessa, yadidaṁ pasavo.
mn51:5.3Cattārome, pessa, puggalā santo saṁvijjamānā lokasmiṁ.
mn51:5.4Katame cattāro?
mn51:5.5Idha, pessa, ekacco puggalo attantapo hoti attaparitāpanānuyogamanuyutto;
mn51:5.6idha pana, pessa, ekacco puggalo parantapo hoti paraparitāpanānuyogamanuyutto;
mn51:5.7idha pana, pessa, ekacco puggalo attantapo ca hoti attaparitāpanānuyogamanuyutto, parantapo ca paraparitāpanānuyogamanuyutto;
mn51:5.8idha pana, pessa, ekacco puggalo nevattantapo hoti nāttaparitāpanānuyogamanuyutto na parantapo na paraparitāpanānuyogamanuyutto.
mn51:5.9So anattantapo aparantapo diṭṭheva dhamme nicchāto nibbuto sītībhūto sukhappaṭisaṁvedī brahmabhūtena attanā viharati.
mn51:5.10Imesaṁ, pessa, catunnaṁ puggalānaṁ katamo te puggalo cittaṁ ārādhetī”ti?
mn51:5.11“Yvāyaṁ, bhante, puggalo attantapo attaparitāpanānuyogamanuyutto, ayaṁ me puggalo cittaṁ nārādheti.
mn51:5.12Yopāyaṁ, bhante, puggalo parantapo paraparitāpanānuyogamanuyutto, ayampi me puggalo cittaṁ nārādheti.
mn51:5.13Yopāyaṁ, bhante, puggalo attantapo ca attaparitāpanānuyogamanuyutto parantapo ca paraparitāpanānuyogamanuyutto, ayampi me puggalo cittaṁ nārādheti.
mn51:5.14Yo ca kho ayaṁ, bhante, puggalo nevattantapo nāttaparitāpanānuyogamanuyutto na parantapo na paraparitāpanānuyogamanuyutto, so anattantapo aparantapo diṭṭheva dhamme nicchāto nibbuto sītībhūto sukhappaṭisaṁvedī brahmabhūtena attanā viharati—
mn51:5.15ayameva me puggalo cittaṁ ārādhetī”ti.
mn51:5.16“Kasmā pana te, pessa, ime tayo puggalā cittaṁ nārādhentī”ti?
mn51:6.1“Yvāyaṁ, bhante, puggalo attantapo attaparitāpanānuyogamanuyutto so attānaṁ sukhakāmaṁ dukkhapaṭikkūlaṁ ātāpeti paritāpeti—
mn51:6.2iminā me ayaṁ puggalo cittaṁ nārādheti.
mn51:6.3Yopāyaṁ, bhante, puggalo parantapo paraparitāpanānuyogamanuyutto so paraṁ sukhakāmaṁ dukkhapaṭikkūlaṁ ātāpeti paritāpeti—
mn51:6.4iminā me ayaṁ puggalo cittaṁ nārādheti.
mn51:6.5Yopāyaṁ, bhante, puggalo attantapo ca attaparitāpanānuyogamanuyutto parantapo ca paraparitāpanānuyogamanuyutto so attānañca parañca sukhakāmaṁ dukkhapaṭikkūlaṁ ātāpeti paritāpeti—
mn51:6.6iminā me ayaṁ puggalo cittaṁ nārādheti.
mn51:6.7Yo ca kho ayaṁ, bhante, puggalo nevattantapo nāttaparitāpanānuyogamanuyutto na parantapo na paraparitāpanānuyogamanuyutto so anattantapo aparantapo diṭṭheva dhamme nicchāto nibbuto sītībhūto sukhappaṭisaṁvedī brahmabhūtena attanā viharati;
mn51:6.8so attānañca parañca sukhakāmaṁ dukkhapaṭikkūlaṁ neva ātāpeti na paritāpeti—
mn51:6.9iminā me ayaṁ puggalo cittaṁ ārādheti.
mn51:6.10Handa ca dāni mayaṁ, bhante, gacchāma;
mn51:6.11bahukiccā mayaṁ bahukaraṇīyā”ti.
mn51:6.12“Yassadāni tvaṁ, pessa, kālaṁ maññasī”ti.
mn51:6.13Atha kho pesso hatthārohaputto bhagavato bhāsitaṁ abhinanditvā anumoditvā uṭṭhāyāsanā bhagavantaṁ abhivādetvā padakkhiṇaṁ katvā pakkāmi.
mn51:6.14Atha kho bhagavā acirapakkante pesse hatthārohaputte bhikkhū āmantesi:
mn51:7.1“paṇḍito, bhikkhave, pesso hatthārohaputto;
mn51:7.2mahāpañño, bhikkhave, pesso hatthārohaputto.
mn51:7.3Sace, bhikkhave, pesso hatthārohaputto muhuttaṁ nisīdeyya yāvassāhaṁ ime cattāro puggale vitthārena vibhajissāmi, mahatā atthena saṁyutto abhavissa.
mn51:7.4Api ca, bhikkhave, ettāvatāpi pesso hatthārohaputto mahatā atthena saṁyutto”ti.
mn51:7.5“Etassa, bhagavā, kālo, etassa, sugata, kālo,
mn51:7.6yaṁ bhagavā ime cattāro puggale vitthārena vibhajeyya. Bhagavato sutvā bhikkhū dhāressantī”ti.
mn51:7.7“Tena hi, bhikkhave, suṇātha, sādhukaṁ manasi karotha, bhāsissāmī”ti.
mn51:7.8“Evaṁ, bhante”ti kho te bhikkhū bhagavato paccassosuṁ.
mn51:7.9Bhagavā etadavoca:
mn51:7.10“Katamo ca, bhikkhave, puggalo attantapo attaparitāpanānuyogamanuyutto? Idha, bhikkhave, ekacco puggalo acelako hoti muttācāro hatthāpalekhano naehibhaddantiko natiṭṭhabhaddantiko; nābhihaṭaṁ na uddissakataṁ na nimantanaṁ sādiyati;
mn51:8.1so na kumbhimukhā paṭiggaṇhāti na kaḷopimukhā paṭiggaṇhāti na eḷakamantaraṁ na daṇḍamantaraṁ na musalamantaraṁ na dvinnaṁ bhuñjamānānaṁ na gabbhiniyā na pāyamānāya na purisantaragatāya na saṅkittīsu na yattha sā upaṭṭhito hoti na yattha makkhikā saṇḍasaṇḍacārinī; na macchaṁ na maṁsaṁ na suraṁ na merayaṁ na thusodakaṁ pivati.
mn51:8.2So ekāgāriko vā hoti ekālopiko, dvāgāriko vā hoti dvālopiko …pe… sattāgāriko vā hoti sattālopiko;
mn51:8.3ekissāpi dattiyā yāpeti, dvīhipi dattīhi yāpeti …pe… sattahipi dattīhi yāpeti;
mn51:8.4ekāhikampi āhāraṁ āhāreti, dvīhikampi āhāraṁ āhāreti …pe… sattāhikampi āhāraṁ āhāreti—iti evarūpaṁ aḍḍhamāsikaṁ pariyāyabhattabhojanānuyogamanuyutto viharati.
mn51:8.5So sākabhakkho vā hoti, sāmākabhakkho vā hoti, nīvārabhakkho vā hoti, daddulabhakkho vā hoti, haṭabhakkho vā hoti, kaṇabhakkho vā hoti, ācāmabhakkho vā hoti, piññākabhakkho vā hoti, tiṇabhakkho vā hoti, gomayabhakkho vā hoti; vanamūlaphalāhāro yāpeti pavattaphalabhojī.
mn51:8.6So sāṇānipi dhāreti, masāṇānipi dhāreti, chavadussānipi dhāreti, paṁsukūlānipi dhāreti, tirīṭānipi dhāreti, ajinampi dhāreti, ajinakkhipampi dhāreti, kusacīrampi dhāreti, vākacīrampi dhāreti, phalakacīrampi dhāreti, kesakambalampi dhāreti, vāḷakambalampi dhāreti, ulūkapakkhampi dhāreti;
mn51:8.7kesamassulocakopi hoti, kesamassulocanānuyogamanuyutto,
mn51:8.8ubbhaṭṭhakopi hoti āsanapaṭikkhitto,
mn51:8.9ukkuṭikopi hoti ukkuṭikappadhānamanuyutto,
mn51:8.10kaṇṭakāpassayikopi hoti kaṇṭakāpassaye seyyaṁ kappeti;
mn51:8.11sāyatatiyakampi udakorohanānuyogamanuyutto viharati—
mn51:8.12iti evarūpaṁ anekavihitaṁ kāyassa ātāpanaparitāpanānuyogamanuyutto viharati.
mn51:8.13Ayaṁ vuccati, bhikkhave, puggalo attantapo attaparitāpanānuyogamanuyutto.
mn51:8.14Katamo ca, bhikkhave, puggalo parantapo paraparitāpanānuyogamanuyutto?
mn51:9.1Idha, bhikkhave, ekacco puggalo orabbhiko hoti sūkariko sākuṇiko māgaviko luddo macchaghātako coro coraghātako goghātako bandhanāgāriko, ye vā panaññepi keci kurūrakammantā.
mn51:9.2Ayaṁ vuccati, bhikkhave, puggalo parantapo paraparitāpanānuyogamanuyutto.
mn51:9.3Katamo ca, bhikkhave, puggalo attantapo ca attaparitāpanānuyogamanuyutto parantapo ca paraparitāpanānuyogamanuyutto?
mn51:10.1Idha, bhikkhave, ekacco puggalo rājā vā hoti khattiyo muddhāvasitto brāhmaṇo vā mahāsālo.
mn51:10.2So puratthimena nagarassa navaṁ santhāgāraṁ kārāpetvā kesamassuṁ ohāretvā kharājinaṁ nivāsetvā sappitelena kāyaṁ abbhañjitvā magavisāṇena piṭṭhiṁ kaṇḍuvamāno navaṁ santhāgāraṁ pavisati saddhiṁ mahesiyā brāhmaṇena ca purohitena.
mn51:10.3So tattha anantarahitāya bhūmiyā haritupalittāya seyyaṁ kappeti.
mn51:10.4Ekissāya gāviyā sarūpavacchāya yaṁ ekasmiṁ thane khīraṁ hoti tena rājā yāpeti, yaṁ dutiyasmiṁ thane khīraṁ hoti tena mahesī yāpeti, yaṁ tatiyasmiṁ thane khīraṁ hoti tena brāhmaṇo purohito yāpeti, yaṁ catutthasmiṁ thane khīraṁ hoti tena aggiṁ juhati, avasesena vacchako yāpeti.
mn51:10.5So evamāha:
mn51:10.6‘ettakā usabhā haññantu yaññatthāya, ettakā vacchatarā haññantu yaññatthāya, ettakā vacchatariyo haññantu yaññatthāya, ettakā ajā haññantu yaññatthāya, ettakā urabbhā haññantu yaññatthāya, ettakā assā haññantu yaññatthāya, ettakā rukkhā chijjantu yūpatthāya, ettakā dabbhā lūyantu barihisatthāyā’ti.
mn51:10.7Yepissa te honti dāsāti vā pessāti vā kammakarāti vā tepi daṇḍatajjitā bhayatajjitā assumukhā rudamānā parikammāni karonti.
mn51:10.8Ayaṁ vuccati, bhikkhave, puggalo attantapo ca attaparitāpanānuyogamanuyutto parantapo ca paraparitāpanānuyogamanuyutto.
mn51:10.9Katamo ca, bhikkhave, puggalo nevattantapo nāttaparitāpanānuyogamanuyutto na parantapo na paraparitāpanānuyogamanuyutto, so anattantapo aparantapo diṭṭheva dhamme nicchāto nibbuto sītībhūto sukhappaṭisaṁvedī brahmabhūtena attanā viharati?
mn51:11.1Idha, bhikkhave, tathāgato loke uppajjati arahaṁ sammāsambuddho vijjācaraṇasampanno sugato lokavidū anuttaro purisadammasārathi satthā devamanussānaṁ buddho bhagavā.
mn51:12.1So imaṁ lokaṁ sadevakaṁ samārakaṁ sabrahmakaṁ sassamaṇabrāhmaṇiṁ pajaṁ sadevamanussaṁ sayaṁ abhiññā sacchikatvā pavedeti.
mn51:12.2So dhammaṁ deseti ādikalyāṇaṁ majjhekalyāṇaṁ pariyosānakalyāṇaṁ sātthaṁ sabyañjanaṁ, kevalaparipuṇṇaṁ parisuddhaṁ brahmacariyaṁ pakāseti.
mn51:12.3Taṁ dhammaṁ suṇāti gahapati vā gahapatiputto vā aññatarasmiṁ vā kule paccājāto.
mn51:13.1So taṁ dhammaṁ sutvā tathāgate saddhaṁ paṭilabhati.
mn51:13.2So tena saddhāpaṭilābhena samannāgato iti paṭisañcikkhati:
mn51:13.3‘sambādho gharāvāso rajāpatho, abbhokāso pabbajjā.
mn51:13.4Nayidaṁ sukaraṁ agāraṁ ajjhāvasatā ekantaparipuṇṇaṁ ekantaparisuddhaṁ saṅkhalikhitaṁ brahmacariyaṁ carituṁ.
mn51:13.5