上座部佛教

长部第 4 经

Soṇadaṇḍasutta · Mahāsaṅgīti Tipiṭaka Buddhavasse 2500

完整原文 · 原生段落SuttaCentral DN4

完整巴利原文 · 稳定分页 当前仅加载第 2 阅读页;保留 Bilara 原生段落标识,每页最多 120 段。

8.12

‘bālo soṇadaṇḍo brāhmaṇo abyatto, nāsakkhi samaṇassa gotamassa pañhassa veyyākaraṇena cittaṁ ārādhetun’ti.

dn4:8.12
8.13

Yaṁ kho panāyaṁ parisā paribhaveyya, yasopi tassa hāyetha.

dn4:8.13
8.14

Yassa kho pana yaso hāyetha, bhogāpi tassa hāyeyyuṁ.

dn4:8.14
8.15

Yasoladdhā kho panamhākaṁ bhogā.

dn4:8.15
8.16

Ahañceva kho pana evaṁ samīpagato samāno adisvāva samaṇaṁ gotamaṁ nivatteyyaṁ, tena maṁ ayaṁ parisā paribhaveyya:

dn4:8.16
8.17

‘bālo soṇadaṇḍo brāhmaṇo abyatto mānathaddho bhīto ca, no visahati samaṇaṁ gotamaṁ dassanāya upasaṅkamituṁ, kathañhi nāma evaṁ samīpagato samāno adisvā samaṇaṁ gotamaṁ nivattissatī’ti.

dn4:8.17
8.18

Yaṁ kho panāyaṁ parisā paribhaveyya, yasopi tassa hāyetha.

dn4:8.18
8.19

Yassa kho pana yaso hāyetha, bhogāpi tassa hāyeyyuṁ,

dn4:8.19
8.20

yasoladdhā kho panamhākaṁ bhogā”ti.

dn4:8.20
9.1

Atha kho soṇadaṇḍo brāhmaṇo yena bhagavā tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā bhagavatā saddhiṁ sammodi.

dn4:9.1
9.2

Sammodanīyaṁ kathaṁ sāraṇīyaṁ vītisāretvā ekamantaṁ nisīdi.

dn4:9.2
9.3

Campeyyakāpi kho brāhmaṇagahapatikā appekacce bhagavantaṁ abhivādetvā ekamantaṁ nisīdiṁsu; appekacce bhagavatā saddhiṁ sammodiṁsu; sammodanīyaṁ kathaṁ sāraṇīyaṁ vītisāretvā ekamantaṁ nisīdiṁsu; appekacce yena bhagavā tenañjaliṁ paṇāmetvā ekamantaṁ nisīdiṁsu; appekacce nāmagottaṁ sāvetvā ekamantaṁ nisīdiṁsu; appekacce tuṇhībhūtā ekamantaṁ nisīdiṁsu.

dn4:9.3
10.1

Tatrapi sudaṁ soṇadaṇḍo brāhmaṇo etadeva bahulamanuvitakkento nisinno hoti:

dn4:10.1
10.2

“ahañceva kho pana samaṇaṁ gotamaṁ pañhaṁ puccheyyaṁ;

dn4:10.2
10.3

tatra ce maṁ samaṇo gotamo evaṁ vadeyya:

dn4:10.3
10.4

‘na kho esa, brāhmaṇa, pañho evaṁ pucchitabbo, evaṁ nāmesa, brāhmaṇa, pañho pucchitabbo’ti, tena maṁ ayaṁ parisā paribhaveyya:

dn4:10.4
10.5

‘bālo soṇadaṇḍo brāhmaṇo abyatto, nāsakkhi samaṇaṁ gotamaṁ yoniso pañhaṁ pucchitun’ti.

dn4:10.5
10.6

Yaṁ kho panāyaṁ parisā paribhaveyya, yasopi tassa hāyetha.

dn4:10.6
10.7

Yassa kho pana yaso hāyetha, bhogāpi tassa hāyeyyuṁ.

dn4:10.7
10.8

Yasoladdhā kho panamhākaṁ bhogā.

dn4:10.8
10.9

Mamañceva kho pana samaṇo gotamo pañhaṁ puccheyya, tassa cāhaṁ pañhassa veyyākaraṇena cittaṁ na ārādheyyaṁ;

dn4:10.9
10.10

tatra ce maṁ samaṇo gotamo evaṁ vadeyya:

dn4:10.10
10.11

‘na kho esa, brāhmaṇa, pañho evaṁ byākātabbo, evaṁ nāmesa, brāhmaṇa, pañho byākātabbo’ti, tena maṁ ayaṁ parisā paribhaveyya:

dn4:10.11
10.12

‘bālo soṇadaṇḍo brāhmaṇo abyatto, nāsakkhi samaṇassa gotamassa pañhassa veyyākaraṇena cittaṁ ārādhetun’ti.

dn4:10.12
10.13

Yaṁ kho panāyaṁ parisā paribhaveyya, yasopi tassa hāyetha.

dn4:10.13
10.14

Yassa kho pana yaso hāyetha, bhogāpi tassa hāyeyyuṁ.

dn4:10.14
10.15

Yasoladdhā kho panamhākaṁ bhogā.

dn4:10.15
10.16

Aho vata maṁ samaṇo gotamo sake ācariyake tevijjake pañhaṁ puccheyya, addhā vatassāhaṁ cittaṁ ārādheyyaṁ pañhassa veyyākaraṇenā”ti.

dn4:10.16
11.0

5. Brāhmaṇapaññatti

dn4:11.0
11.1

Atha kho bhagavato soṇadaṇḍassa brāhmaṇassa cetasā cetoparivitakkamaññāya etadahosi:

dn4:11.1
11.2

“vihaññati kho ayaṁ soṇadaṇḍo brāhmaṇo sakena cittena.

dn4:11.2
11.3

Yannūnāhaṁ soṇadaṇḍaṁ brāhmaṇaṁ sake ācariyake tevijjake pañhaṁ puccheyyan”ti.

dn4:11.3
11.4

Atha kho bhagavā soṇadaṇḍaṁ brāhmaṇaṁ etadavoca:

dn4:11.4
11.5

“katihi pana, brāhmaṇa, aṅgehi samannāgataṁ brāhmaṇā brāhmaṇaṁ paññapenti;

dn4:11.5
11.6

‘brāhmaṇosmī’ti ca vadamāno sammā vadeyya, na ca pana musāvādaṁ āpajjeyyā”ti?

dn4:11.6
12.1

Atha kho soṇadaṇḍassa brāhmaṇassa etadahosi:

dn4:12.1
12.2

“yaṁ vata no ahosi icchitaṁ, yaṁ ākaṅkhitaṁ, yaṁ adhippetaṁ, yaṁ abhipatthitaṁ:

dn4:12.2
12.3

‘aho vata maṁ samaṇo gotamo sake ācariyake tevijjake pañhaṁ puccheyya, addhā vatassāhaṁ cittaṁ ārādheyyaṁ pañhassa veyyākaraṇenā’ti, tatra maṁ samaṇo gotamo sake ācariyake tevijjake pañhaṁ pucchati.

dn4:12.3
12.4

Addhā vatassāhaṁ cittaṁ ārādhessāmi pañhassa veyyākaraṇenā”ti.

dn4:12.4
13.1

Atha kho soṇadaṇḍo brāhmaṇo abbhunnāmetvā kāyaṁ anuviloketvā parisaṁ bhagavantaṁ etadavoca:

dn4:13.1
13.2

“pañcahi, bho gotama, aṅgehi samannāgataṁ brāhmaṇā brāhmaṇaṁ paññapenti;

dn4:13.2
13.3

‘brāhmaṇosmī’ti ca vadamāno sammā vadeyya, na ca pana musāvādaṁ āpajjeyya.

dn4:13.3
13.4

Katamehi pañcahi?

dn4:13.4
13.5

Idha, bho gotama, brāhmaṇo ubhato sujāto hoti mātito ca pitito ca, saṁsuddhagahaṇiko yāva sattamā pitāmahayugā akkhitto anupakkuṭṭho jātivādena;

dn4:13.5
13.6

ajjhāyako hoti mantadharo tiṇṇaṁ vedānaṁ pāragū sanighaṇḍukeṭubhānaṁ sākkharappabhedānaṁ itihāsapañcamānaṁ padako veyyākaraṇo lokāyatamahāpurisalakkhaṇesu anavayo;

dn4:13.6
13.7

abhirūpo hoti dassanīyo pāsādiko paramāya vaṇṇapokkharatāya samannāgato brahmavaṇṇī brahmavacchasī akhuddāvakāso dassanāya;

dn4:13.7
13.8

sīlavā hoti vuddhasīlī vuddhasīlena samannāgato;

dn4:13.8
13.9

paṇḍito ca hoti medhāvī paṭhamo vā dutiyo vā sujaṁ paggaṇhantānaṁ.

dn4:13.9
13.10

Imehi kho, bho gotama, pañcahi aṅgehi samannāgataṁ brāhmaṇā brāhmaṇaṁ paññapenti;

dn4:13.10
13.11

‘brāhmaṇosmī’ti ca vadamāno sammā vadeyya, na ca pana musāvādaṁ āpajjeyyā”ti.

dn4:13.11
14.1

“Imesaṁ pana, brāhmaṇa, pañcannaṁ aṅgānaṁ sakkā ekaṁ aṅgaṁ ṭhapayitvā catūhaṅgehi samannāgataṁ brāhmaṇā brāhmaṇaṁ paññapetuṁ;

dn4:14.1
14.2

‘brāhmaṇosmī’ti ca vadamāno sammā vadeyya, na ca pana musāvādaṁ āpajjeyyā”ti?

dn4:14.2
14.3

“Sakkā, bho gotama.

dn4:14.3
14.4

Imesañhi, bho gotama, pañcannaṁ aṅgānaṁ vaṇṇaṁ ṭhapayāma.

dn4:14.4
14.5

Kiñhi vaṇṇo karissati?

dn4:14.5
14.6

Yato kho, bho gotama, brāhmaṇo ubhato sujāto hoti mātito ca pitito ca saṁsuddhagahaṇiko yāva sattamā pitāmahayugā akkhitto anupakkuṭṭho jātivādena;

dn4:14.6
14.7

ajjhāyako ca hoti mantadharo ca tiṇṇaṁ vedānaṁ pāragū sanighaṇḍukeṭubhānaṁ sākkharappabhedānaṁ itihāsapañcamānaṁ padako veyyākaraṇo lokāyatamahāpurisalakkhaṇesu anavayo;

dn4:14.7
14.8

sīlavā ca hoti vuddhasīlī vuddhasīlena samannāgato;

dn4:14.8
14.9

paṇḍito ca hoti medhāvī paṭhamo vā dutiyo vā sujaṁ paggaṇhantānaṁ.

dn4:14.9
14.10

Imehi kho, bho gotama, catūhaṅgehi samannāgataṁ brāhmaṇā brāhmaṇaṁ paññapenti;

dn4:14.10
14.11

‘brāhmaṇosmī’ti ca vadamāno sammā vadeyya, na ca pana musāvādaṁ āpajjeyyā”ti.

dn4:14.11
15.1

“Imesaṁ pana, brāhmaṇa, catunnaṁ aṅgānaṁ sakkā ekaṁ aṅgaṁ ṭhapayitvā tīhaṅgehi samannāgataṁ brāhmaṇā brāhmaṇaṁ paññapetuṁ;

dn4:15.1
15.2

‘brāhmaṇosmī’ti ca vadamāno sammā vadeyya, na ca pana musāvādaṁ āpajjeyyā”ti?

dn4:15.2
15.3

“Sakkā, bho gotama.

dn4:15.3
15.4

Imesañhi, bho gotama, catunnaṁ aṅgānaṁ mante ṭhapayāma.

dn4:15.4
15.5

Kiñhi mantā karissanti?

dn4:15.5
15.6

Yato kho, bho gotama, brāhmaṇo ubhato sujāto hoti mātito ca pitito ca saṁsuddhagahaṇiko yāva sattamā pitāmahayugā akkhitto anupakkuṭṭho jātivādena;

dn4:15.6
15.7

sīlavā ca hoti vuddhasīlī vuddhasīlena samannāgato;

dn4:15.7
15.8

paṇḍito ca hoti medhāvī paṭhamo vā dutiyo vā sujaṁ paggaṇhantānaṁ.

dn4:15.8
15.9

Imehi kho, bho gotama, tīhaṅgehi samannāgataṁ brāhmaṇā brāhmaṇaṁ paññapenti;

dn4:15.9
15.10

‘brāhmaṇosmī’ti ca vadamāno sammā vadeyya, na ca pana musāvādaṁ āpajjeyyā”ti.

dn4:15.10
16.1

“Imesaṁ pana, brāhmaṇa, tiṇṇaṁ aṅgānaṁ sakkā ekaṁ aṅgaṁ ṭhapayitvā dvīhaṅgehi samannāgataṁ brāhmaṇā brāhmaṇaṁ paññapetuṁ;

dn4:16.1
16.2

‘brāhmaṇosmī’ti ca vadamāno sammā vadeyya, na ca pana musāvādaṁ āpajjeyyā”ti?

dn4:16.2
16.3

“Sakkā, bho gotama.

dn4:16.3
16.4

Imesañhi, bho gotama, tiṇṇaṁ aṅgānaṁ jātiṁ ṭhapayāma.

dn4:16.4
16.5

Kiñhi jāti karissati?

dn4:16.5
16.6

Yato kho, bho gotama, brāhmaṇo sīlavā hoti vuddhasīlī vuddhasīlena samannāgato;

dn4:16.6
16.7

paṇḍito ca hoti medhāvī paṭhamo vā dutiyo vā sujaṁ paggaṇhantānaṁ.

dn4:16.7
16.8

Imehi kho, bho gotama, dvīhaṅgehi samannāgataṁ brāhmaṇā brāhmaṇaṁ paññapenti;

dn4:16.8
16.9

‘brāhmaṇosmī’ti ca vadamāno sammā vadeyya, na ca pana musāvādaṁ āpajjeyyā”ti.

dn4:16.9
17.1

Evaṁ vutte, te brāhmaṇā soṇadaṇḍaṁ brāhmaṇaṁ etadavocuṁ:

dn4:17.1
17.2

“mā bhavaṁ soṇadaṇḍo evaṁ avaca, mā bhavaṁ soṇadaṇḍo evaṁ avaca.

dn4:17.2
17.3

Apavadateva bhavaṁ soṇadaṇḍo vaṇṇaṁ, apavadati mante, apavadati jātiṁ, ekaṁsena bhavaṁ soṇadaṇḍo samaṇasseva gotamassa vādaṁ anupakkhandatī”ti.

dn4:17.3
18.1

Atha kho bhagavā te brāhmaṇe etadavoca:

dn4:18.1
18.2

“sace kho tumhākaṁ brāhmaṇānaṁ evaṁ hoti:

dn4:18.2
18.3

‘appassuto ca soṇadaṇḍo brāhmaṇo, akalyāṇavākkaraṇo ca soṇadaṇḍo brāhmaṇo, duppañño ca soṇadaṇḍo brāhmaṇo, na ca pahoti soṇadaṇḍo brāhmaṇo samaṇena gotamena saddhiṁ asmiṁ vacane paṭimantetun’ti, tiṭṭhatu soṇadaṇḍo brāhmaṇo, tumhe mayā saddhiṁ mantavho asmiṁ vacane.

dn4:18.3
18.4

Sace pana tumhākaṁ brāhmaṇānaṁ evaṁ hoti:

dn4:18.4
18.5

‘bahussuto ca soṇadaṇḍo brāhmaṇo, kalyāṇavākkaraṇo ca soṇadaṇḍo brāhmaṇo, paṇḍito ca soṇadaṇḍo brāhmaṇo, pahoti ca soṇadaṇḍo brāhmaṇo samaṇena gotamena saddhiṁ asmiṁ vacane paṭimantetun’ti, tiṭṭhatha tumhe, soṇadaṇḍo brāhmaṇo mayā saddhiṁ paṭimantetū”ti.

dn4:18.5
19.1

Evaṁ vutte, soṇadaṇḍo brāhmaṇo bhagavantaṁ etadavoca:

dn4:19.1
19.2

“tiṭṭhatu bhavaṁ gotamo, tuṇhī bhavaṁ gotamo hotu, ahameva tesaṁ sahadhammena paṭivacanaṁ karissāmī”ti.

dn4:19.2
19.3

Atha kho soṇadaṇḍo brāhmaṇo te brāhmaṇe etadavoca:

dn4:19.3
19.4

“mā bhavanto evaṁ avacuttha, mā bhavanto evaṁ avacuttha:

dn4:19.4
19.5

‘apavadateva bhavaṁ soṇadaṇḍo vaṇṇaṁ, apavadati mante, apavadati jātiṁ, ekaṁsena bhavaṁ soṇadaṇḍo samaṇasseva gotamassa vādaṁ anupakkhandatī’ti.

dn4:19.5
19.6

Nāhaṁ, bho, apavadāmi vaṇṇaṁ vā mante vā jātiṁ vā”ti.

dn4:19.6
20.1

Tena kho pana samayena soṇadaṇḍassa brāhmaṇassa bhāgineyyo aṅgako nāma māṇavako tassaṁ parisāyaṁ nisinno hoti.

dn4:20.1
20.2

Atha kho soṇadaṇḍo brāhmaṇo te brāhmaṇe etadavoca:

dn4:20.2
20.3

“passanti no bhonto imaṁ aṅgakaṁ māṇavakaṁ amhākaṁ bhāgineyyan”ti?

dn4:20.3
20.4

“Evaṁ, bho”.

dn4:20.4
20.5

“Aṅgako kho, bho, māṇavako abhirūpo dassanīyo pāsādiko paramāya vaṇṇapokkharatāya samannāgato brahmavaṇṇī brahmavacchasī akhuddāvakāso dassanāya, nāssa imissaṁ parisāyaṁ samasamo atthi vaṇṇena ṭhapetvā samaṇaṁ gotamaṁ.

dn4:20.5
20.6

Aṅgako kho māṇavako ajjhāyako mantadharo, tiṇṇaṁ vedānaṁ pāragū sanighaṇḍukeṭubhānaṁ sākkharappabhedānaṁ itihāsapañcamānaṁ padako veyyākaraṇo lokāyatamahāpurisalakkhaṇesu anavayo.

dn4:20.6
20.7

Ahamassa mante vācetā.

dn4:20.7
20.8

Aṅgako kho māṇavako ubhato sujāto mātito ca pitito ca saṁsuddhagahaṇiko yāva sattamā pitāmahayugā akkhitto anupakkuṭṭho jātivādena.

dn4:20.8
20.9

Ahamassa mātāpitaro jānāmi.

dn4:20.9
20.10

Aṅgako kho māṇavako pāṇampi haneyya, adinnampi ādiyeyya, paradārampi gaccheyya, musāvādampi bhaṇeyya, majjampi piveyya, ettha dāni, bho, kiṁ vaṇṇo karissati, kiṁ mantā, kiṁ jāti?

dn4:20.10
20.11

Yato kho, bho, brāhmaṇo sīlavā ca hoti vuddhasīlī vuddhasīlena samannāgato,

dn4:20.11
20.12

paṇḍito ca hoti medhāvī paṭhamo vā dutiyo vā sujaṁ paggaṇhantānaṁ.

dn4:20.12
20.13

Imehi kho, bho, dvīhaṅgehi samannāgataṁ brāhmaṇā brāhmaṇaṁ paññapenti;

dn4:20.13
20.14

‘brāhmaṇosmī’ti ca vadamāno sammā vadeyya, na ca pana musāvādaṁ āpajjeyyā”ti.

dn4:20.14
21.0

6. Sīlapaññākathā

dn4:21.0
21.1

“Imesaṁ pana, brāhmaṇa, dvinnaṁ aṅgānaṁ sakkā ekaṁ aṅgaṁ ṭhapayitvā ekena aṅgena samannāgataṁ brāhmaṇā brāhmaṇaṁ paññapetuṁ;

dn4:21.1
21.2

‘brāhmaṇosmī’ti ca vadamāno sammā vadeyya, na ca pana musāvādaṁ āpajjeyyā”ti?

dn4:21.2
21.3

“No hidaṁ, bho gotama.

dn4:21.3
21.4

Sīlaparidhotā hi, bho gotama, paññā; paññāparidhotaṁ sīlaṁ.

dn4:21.4
21.5

Yattha sīlaṁ tattha paññā, yattha paññā tattha sīlaṁ.

dn4:21.5
21.6

Sīlavato paññā, paññavato sīlaṁ.

dn4:21.6
21.7

Sīlapaññāṇañca pana lokasmiṁ aggamakkhāyati.

dn4:21.7
21.8

Seyyathāpi, bho gotama, hatthena vā hatthaṁ dhoveyya, pādena vā pādaṁ dhoveyya;

dn4:21.8
21.9

evameva kho, bho gotama, sīlaparidhotā paññā, paññāparidhotaṁ sīlaṁ.

dn4:21.9
21.10

Yattha sīlaṁ tattha paññā, yattha paññā tattha sīlaṁ.

dn4:21.10
21.11

Sīlavato paññā, paññavato sīlaṁ.

dn4:21.11