上座部佛教

长部第 19 经

Mahāgovindasutta · Mahāsaṅgīti Tipiṭaka Buddhavasse 2500

完整原文 · 原生段落SuttaCentral DN19

完整巴利原文 · 稳定分页 当前仅加载第 2 阅读页;保留 Bilara 原生段落标识,每页最多 120 段。

17.12

Te aññe atirocanti,

dn19:17.12
17.13

vaṇṇena yasasāyunā;

dn19:17.13
17.14

Sāvakā bhūripaññassa,

dn19:17.14
17.15

visesūpagatā idha.

dn19:17.15
17.16

Idaṁ disvāna nandanti,

dn19:17.16
17.17

tāvatiṁsā sahindakā;

dn19:17.17
17.18

Tathāgataṁ namassantā,

dn19:17.18
17.19

dhammassa ca sudhammatan’ti.

dn19:17.19
18.1

Imamatthaṁ, bhante, brahmā sanaṅkumāro abhāsittha.

dn19:18.1
18.2

Imamatthaṁ, bhante, brahmuno sanaṅkumārassa bhāsato aṭṭhaṅgasamannāgato saro hoti vissaṭṭho ca viññeyyo ca mañju ca savanīyo ca bindu ca avisārī ca gambhīro ca ninnādī ca.

dn19:18.2
18.3

Yathāparisaṁ kho pana, bhante, brahmā sanaṅkumāro sarena viññāpeti, na cassa bahiddhā parisāya ghoso niccharati.

dn19:18.3
18.4

Yassa kho pana, bhante, evaṁ aṭṭhaṅgasamannāgato saro hoti, so vuccati ‘brahmassaro’ti.

dn19:18.4
19.1

Atha kho, bhante, devā tāvatiṁsā brahmānaṁ sanaṅkumāraṁ etadavocuṁ:

dn19:19.1
19.2

‘sādhu, mahābrahme, etadeva mayaṁ saṅkhāya modāma;

dn19:19.2
19.3

atthi ca sakkena devānamindena tassa bhagavato aṭṭha yathābhuccā vaṇṇā bhāsitā;

dn19:19.3
19.4

te ca mayaṁ saṅkhāya modāmā’ti.

dn19:19.4
19.5.0

4. Aṭṭhayathābhuccavaṇṇa

dn19:19.5.0
19.6

Atha, bhante, brahmā sanaṅkumāro sakkaṁ devānamindaṁ etadavoca:

dn19:19.6
19.7

‘sādhu, devānaminda, mayampi tassa bhagavato aṭṭha yathābhucce vaṇṇe suṇeyyāmā’ti.

dn19:19.7
19.8

‘Evaṁ, mahābrahme’ti kho, bhante, sakko devānamindo brahmuno sanaṅkumārassa bhagavato aṭṭha yathābhucce vaṇṇe payirudāhāsi.

dn19:19.8
20.1

‘Taṁ kiṁ maññati, bhavaṁ mahābrahmā?

dn19:20.1
20.2

Yāvañca so bhagavā bahujanahitāya paṭipanno bahujanasukhāya lokānukampāya atthāya hitāya sukhāya devamanussānaṁ.

dn19:20.2
20.3

Evaṁ bahujanahitāya paṭipannaṁ bahujanasukhāya lokānukampāya atthāya hitāya sukhāya devamanussānaṁ imināpaṅgena samannāgataṁ satthāraṁ neva atītaṁse samanupassāma, na panetarahi, aññatra tena bhagavatā.

dn19:20.3
21.1

Svākkhāto kho pana tena bhagavatā dhammo sandiṭṭhiko akāliko ehipassiko opaneyyiko paccattaṁ veditabbo viññūhi.

dn19:21.1
21.2

Evaṁ opaneyyikassa dhammassa desetāraṁ imināpaṅgena samannāgataṁ satthāraṁ neva atītaṁse samanupassāma, na panetarahi, aññatra tena bhagavatā.

dn19:21.2
22.1

“Idaṁ kusalan”ti kho pana tena bhagavatā supaññattaṁ, “idaṁ akusalan”ti supaññattaṁ, “idaṁ sāvajjaṁ idaṁ anavajjaṁ, idaṁ sevitabbaṁ idaṁ na sevitabbaṁ, idaṁ hīnaṁ idaṁ paṇītaṁ, idaṁ kaṇhasukkasappaṭibhāgan”ti supaññattaṁ.

dn19:22.1
22.2

Evaṁ kusalākusalasāvajjānavajjasevitabbāsevitabbahīnapaṇītakaṇhasukkasappaṭibhāgānaṁ dhammānaṁ paññāpetāraṁ.

dn19:22.2
22.3

Imināpaṅgena samannāgataṁ satthāraṁ neva atītaṁse samanupassāma, na panetarahi, aññatra tena bhagavatā.

dn19:22.3
23.1

Supaññattā kho pana tena bhagavatā sāvakānaṁ nibbānagāminī paṭipadā saṁsandati nibbānañca paṭipadā ca.

dn19:23.1
23.2

Seyyathāpi nāma gaṅgodakaṁ yamunodakena saṁsandati sameti;

dn19:23.2
23.3

evameva supaññattā tena bhagavatā sāvakānaṁ nibbānagāminī paṭipadā saṁsandati nibbānañca paṭipadā ca.

dn19:23.3
23.4

Evaṁ nibbānagāminiyā paṭipadāya paññāpetāraṁ imināpaṅgena samannāgataṁ satthāraṁ neva atītaṁse samanupassāma, na panetarahi, aññatra tena bhagavatā.

dn19:23.4
24.1

Abhinipphanno kho pana tassa bhagavato lābho abhinipphanno siloko, yāva maññe khattiyā sampiyāyamānarūpā viharanti.

dn19:24.1
24.2

Vigatamado kho pana so bhagavā āhāraṁ āhāreti.

dn19:24.2
24.3

Evaṁ vigatamadaṁ āhāraṁ āharayamānaṁ imināpaṅgena samannāgataṁ satthāraṁ neva atītaṁse samanupassāma, na panetarahi, aññatra tena bhagavatā.

dn19:24.3
25.1

Laddhasahāyo kho pana so bhagavā sekhānañceva paṭipannānaṁ khīṇāsavānañca vusitavataṁ, te bhagavā apanujja ekārāmataṁ anuyutto viharati.

dn19:25.1
25.2

Evaṁ ekārāmataṁ anuyuttaṁ imināpaṅgena samannāgataṁ satthāraṁ neva atītaṁse samanupassāma, na panetarahi, aññatra tena bhagavatā.

dn19:25.2
26.1

Yathāvādī kho pana so bhagavā tathākārī, yathākārī tathāvādī;

dn19:26.1
26.2

iti yathāvādī tathākārī, yathākārī tathāvādī.

dn19:26.2
26.3

Evaṁ dhammānudhammappaṭippannaṁ imināpaṅgena samannāgataṁ satthāraṁ neva atītaṁse samanupassāma, na panetarahi, aññatra tena bhagavatā.

dn19:26.3
27.1

Tiṇṇavicikiccho kho pana so bhagavā vigatakathaṅkatho pariyositasaṅkappo ajjhāsayaṁ ādibrahmacariyaṁ.

dn19:27.1
27.2

Evaṁ tiṇṇavicikicchaṁ vigatakathaṅkathaṁ pariyositasaṅkappaṁ ajjhāsayaṁ ādibrahmacariyaṁ.

dn19:27.2
27.3

Imināpaṅgena samannāgataṁ satthāraṁ neva atītaṁse samanupassāma, na panetarahi, aññatra tena bhagavatā’ti.

dn19:27.3
28.1

Ime kho, bhante, sakko devānamindo brahmuno sanaṅkumārassa bhagavato aṭṭha yathābhucce vaṇṇe payirudāhāsi.

dn19:28.1
28.2

Tena sudaṁ, bhante, brahmā sanaṅkumāro attamano hoti pamudito pītisomanassajāto bhagavato aṭṭha yathābhucce vaṇṇe sutvā.

dn19:28.2
28.3

Atha, bhante, brahmā sanaṅkumāro oḷārikaṁ attabhāvaṁ abhinimminitvā kumāravaṇṇī hutvā pañcasikho devānaṁ tāvatiṁsānaṁ pāturahosi.

dn19:28.3
28.4

So vehāsaṁ abbhuggantvā ākāse antalikkhe pallaṅkena nisīdi.

dn19:28.4
28.5

Seyyathāpi, bhante, balavā puriso supaccatthate vā pallaṅke same vā bhūmibhāge pallaṅkena nisīdeyya;

dn19:28.5
28.6

evameva kho, bhante, brahmā sanaṅkumāro vehāsaṁ abbhuggantvā ākāse antalikkhe pallaṅkena nisīditvā deve tāvatiṁse āmantesi:

dn19:28.6
28.7.0

5. Govindabrāhmaṇavatthu

dn19:28.7.0
28.8

‘Taṁ kiṁ maññanti, bhonto devā tāvatiṁsā, yāva dīgharattaṁ mahāpaññova so bhagavā ahosi.

dn19:28.8
29.1

Bhūtapubbaṁ, bho, rājā disampati nāma ahosi.

dn19:29.1
29.2

Disampatissa rañño govindo nāma brāhmaṇo purohito ahosi.

dn19:29.2
29.3

Disampatissa rañño reṇu nāma kumāro putto ahosi.

dn19:29.3
29.4

Govindassa brāhmaṇassa jotipālo nāma māṇavo putto ahosi.

dn19:29.4
29.5

Iti reṇu ca rājaputto jotipālo ca māṇavo aññe ca cha khattiyā iccete aṭṭha sahāyā ahesuṁ.

dn19:29.5
29.6

Atha kho, bho, ahorattānaṁ accayena govindo brāhmaṇo kālamakāsi.

dn19:29.6
29.7

Govinde brāhmaṇe kālaṅkate rājā disampati paridevesi:

dn19:29.7
29.8

“yasmiṁ vata, bho, mayaṁ samaye govinde brāhmaṇe sabbakiccāni sammā vossajjitvā pañcahi kāmaguṇehi samappitā samaṅgībhūtā paricārema, tasmiṁ no samaye govindo brāhmaṇo kālaṅkato”ti.

dn19:29.8
29.9

Evaṁ vutte, bho, reṇu rājaputto rājānaṁ disampatiṁ etadavoca:

dn19:29.9
29.10

“mā kho tvaṁ, deva, govinde brāhmaṇe kālaṅkate atibāḷhaṁ paridevesi.

dn19:29.10
29.11

Atthi, deva, govindassa brāhmaṇassa jotipālo nāma māṇavo putto paṇḍitataro ceva pitarā, alamatthadasataro ceva pitarā;

dn19:29.11
29.12

yepissa pitā atthe anusāsi, tepi jotipālasseva māṇavassa anusāsaniyā”ti.

dn19:29.12
29.13

“Evaṁ, kumārā”ti?

dn19:29.13
29.14

“Evaṁ, devā”ti.

dn19:29.14
30.0

6. Mahāgovindavatthu

dn19:30.0
30.1

Atha kho, bho, rājā disampati aññataraṁ purisaṁ āmantesi:

dn19:30.1
30.2

“ehi tvaṁ, ambho purisa, yena jotipālo māṇavo tenupasaṅkama; upasaṅkamitvā jotipālaṁ māṇavaṁ evaṁ vadehi:

dn19:30.2
30.3

‘bhavamatthu bhavantaṁ jotipālaṁ, rājā disampati bhavantaṁ jotipālaṁ māṇavaṁ āmantayati, rājā disampati bhoto jotipālassa māṇavassa dassanakāmo’”ti.

dn19:30.3
30.4

“Evaṁ, devā”ti kho, bho, so puriso disampatissa rañño paṭissutvā yena jotipālo māṇavo tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā jotipālaṁ māṇavaṁ etadavoca:

dn19:30.4
30.5

“bhavamatthu bhavantaṁ jotipālaṁ, rājā disampati bhavantaṁ jotipālaṁ māṇavaṁ āmantayati, rājā disampati bhoto jotipālassa māṇavassa dassanakāmo”ti.

dn19:30.5
30.6

“Evaṁ, bho”ti kho, bho, jotipālo māṇavo tassa purisassa paṭissutvā yena rājā disampati tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā disampatinā raññā saddhiṁ sammodi;

dn19:30.6
30.7

sammodanīyaṁ kathaṁ sāraṇīyaṁ vītisāretvā ekamantaṁ nisīdi. Ekamantaṁ nisinnaṁ kho, bho, jotipālaṁ māṇavaṁ rājā disampati etadavoca:

dn19:30.7
30.8

“anusāsatu no bhavaṁ jotipālo, mā no bhavaṁ jotipālo anusāsaniyā paccabyāhāsi.

dn19:30.8
30.9

Pettike taṁ ṭhāne ṭhapessāmi, govindiye abhisiñcissāmī”ti.

dn19:30.9
30.10

“Evaṁ, bho”ti kho, bho, so jotipālo māṇavo disampatissa rañño paccassosi.

dn19:30.10
31.1

Atha kho, bho, rājā disampati jotipālaṁ māṇavaṁ govindiye abhisiñci, taṁ pettike ṭhāne ṭhapesi.

dn19:31.1
31.2

Abhisitto jotipālo māṇavo govindiye pettike ṭhāne ṭhapito yepissa pitā atthe anusāsi tepi atthe anusāsati, yepissa pitā atthe nānusāsi tepi atthe anusāsati;

dn19:31.2
31.3

yepissa pitā kammante abhisambhosi tepi kammante abhisambhoti, yepissa pitā kammante nābhisambhosi tepi kammante abhisambhoti.

dn19:31.3
31.4

Tamenaṁ manussā evamāhaṁsu:

dn19:31.4
31.5

“govindo vata, bho, brāhmaṇo, mahāgovindo vata, bho, brāhmaṇo”ti.

dn19:31.5
31.6

Iminā kho evaṁ, bho, pariyāyena jotipālassa māṇavassa govindo mahāgovindotveva samaññā udapādi.

dn19:31.6
32.0

6.1. Rajjasaṁvibhajana

dn19:32.0
32.1

Atha kho, bho, mahāgovindo brāhmaṇo yena te cha khattiyā tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā te cha khattiye etadavoca:

dn19:32.1
32.2

“disampati kho, bho, rājā jiṇṇo vuddho mahallako addhagato vayoanuppatto, ko nu kho pana, bho, jānāti jīvitaṁ?

dn19:32.2
32.3

Ṭhānaṁ kho panetaṁ vijjati, yaṁ disampatimhi raññe kālaṅkate rājakattāro reṇuṁ rājaputtaṁ rajje abhisiñceyyuṁ.

dn19:32.3
32.4

Āyantu, bhonto, yena reṇu rājaputto tenupasaṅkamatha; upasaṅkamitvā reṇuṁ rājaputtaṁ evaṁ vadetha:

dn19:32.4
32.5

‘mayaṁ kho bhoto reṇussa sahāyā piyā manāpā appaṭikūlā, yaṁsukho bhavaṁ taṁsukhā mayaṁ, yaṁdukkho bhavaṁ taṁdukkhā mayaṁ.

dn19:32.5
32.6

Disampati kho, bho, rājā jiṇṇo vuddho mahallako addhagato vayoanuppatto, ko nu kho pana, bho, jānāti jīvitaṁ?

dn19:32.6
32.7

Ṭhānaṁ kho panetaṁ vijjati, yaṁ disampatimhi raññe kālaṅkate rājakattāro bhavantaṁ reṇuṁ rajje abhisiñceyyuṁ.

dn19:32.7
32.8

Sace bhavaṁ reṇu rajjaṁ labhetha, saṁvibhajetha no rajjenā’”ti.

dn19:32.8
33.1

“Evaṁ, bho”ti kho, bho, te cha khattiyā mahāgovindassa brāhmaṇassa paṭissutvā yena reṇu rājaputto tenupasaṅkamiṁsu; upasaṅkamitvā reṇuṁ rājaputtaṁ etadavocuṁ:

dn19:33.1
33.2

“mayaṁ kho bhoto reṇussa sahāyā piyā manāpā appaṭikūlā;

dn19:33.2
33.3

yaṁsukho bhavaṁ taṁsukhā mayaṁ, yaṁdukkho bhavaṁ taṁdukkhā mayaṁ.

dn19:33.3
33.4

Disampati kho, bho, rājā jiṇṇo vuddho mahallako addhagato vayoanuppatto, ko nu kho pana bho jānāti jīvitaṁ?

dn19:33.4
33.5

Ṭhānaṁ kho panetaṁ vijjati, yaṁ disampatimhi raññe kālaṅkate rājakattāro bhavantaṁ reṇuṁ rajje abhisiñceyyuṁ.

dn19:33.5
33.6

Sace bhavaṁ reṇu rajjaṁ labhetha, saṁvibhajetha no rajjenā”ti.

dn19:33.6
33.7

“Ko nu kho, bho, añño mama vijite sukho bhavetha, aññatra bhavantebhi?

dn19:33.7
33.8

Sacāhaṁ, bho, rajjaṁ labhissāmi, saṁvibhajissāmi vo rajjenā”ti.

dn19:33.8
34.1

Atha kho, bho, ahorattānaṁ accayena rājā disampati kālamakāsi.

dn19:34.1
34.2

Disampatimhi raññe kālaṅkate rājakattāro reṇuṁ rājaputtaṁ rajje abhisiñciṁsu.

dn19:34.2
34.3

Abhisitto reṇu rajjena pañcahi kāmaguṇehi samappito samaṅgībhūto paricāreti.

dn19:34.3
34.4

Atha kho, bho, mahāgovindo brāhmaṇo yena te cha khattiyā tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā te cha khattiye etadavoca:

dn19:34.4
34.5

“disampati kho, bho, rājā kālaṅkato.

dn19:34.5
34.6

Abhisitto reṇu rajjena pañcahi kāmaguṇehi samappito samaṅgībhūto paricāreti.

dn19:34.6
34.7

Ko nu kho pana, bho, jānāti, madanīyā kāmā?

dn19:34.7
34.8

Āyantu, bhonto, yena reṇu rājā tenupasaṅkamatha; upasaṅkamitvā reṇuṁ rājānaṁ evaṁ vadetha:

dn19:34.8
34.9

‘disampati kho, bho, rājā kālaṅkato, abhisitto bhavaṁ reṇu rajjena, sarati bhavaṁ taṁ vacanan’”ti?

dn19:34.9
34.10

“Evaṁ, bho”ti kho, bho, te cha khattiyā mahāgovindassa brāhmaṇassa paṭissutvā yena reṇu rājā tenupasaṅkamiṁsu; upasaṅkamitvā reṇuṁ rājānaṁ etadavocuṁ:

dn19:34.10
34.11

“disampati kho, bho, rājā kālaṅkato, abhisitto bhavaṁ reṇu rajjena, sarati bhavaṁ taṁ vacanan”ti?

dn19:34.11
34.12

“Sarāmahaṁ, bho, taṁ vacanaṁ.

dn19:34.12
34.13

Ko nu kho, bho, pahoti imaṁ mahāpathaviṁ uttarena āyataṁ dakkhiṇena sakaṭamukhaṁ sattadhā samaṁ suvibhattaṁ vibhajitun”ti?

dn19:34.13
34.14

“Ko nu kho, bho, añño pahoti, aññatra mahāgovindena brāhmaṇenā”ti?

dn19:34.14
35.1

Atha kho, bho, reṇu rājā aññataraṁ purisaṁ āmantesi:

dn19:35.1
35.2

“ehi tvaṁ, ambho purisa, yena mahāgovindo brāhmaṇo tenupasaṅkama; upasaṅkamitvā mahāgovindaṁ brāhmaṇaṁ evaṁ vadehi:

dn19:35.2
35.3

‘rājā taṁ, bhante, reṇu āmantetī’”ti.

dn19:35.3
35.4

“Evaṁ, devā”ti kho, bho, so puriso reṇussa rañño paṭissutvā yena mahāgovindo brāhmaṇo tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā mahāgovindaṁ brāhmaṇaṁ etadavoca:

dn19:35.4
35.5

“rājā taṁ, bhante, reṇu āmantetī”ti.

dn19:35.5
35.6

“Evaṁ, bho”ti kho, bho, mahāgovindo brāhmaṇo tassa purisassa paṭissutvā yena reṇu rājā tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā reṇunā raññā saddhiṁ sammodi.

dn19:35.6
35.7

Sammodanīyaṁ kathaṁ sāraṇīyaṁ vītisāretvā ekamantaṁ nisīdi. Ekamantaṁ nisinnaṁ kho, bho, mahāgovindaṁ brāhmaṇaṁ reṇu rājā etadavoca:

dn19:35.7