上座部佛教 · 小部

巴利《小部》· 藏释

Peṭakopadesa · Mahāsaṅgīti Tipiṭaka Buddhavasse 2500

完整原文 · 原生段落SuttaCentral KN/PE

完整巴利原文 · 稳定分页 当前仅加载第 28 阅读页;保留 Bilara 原生段落标识,每页最多 120 段。

14.11

Yo tattha asādhu indriyā nīvaraṇaṁ yaṁ tesaṁ abhayaṁ dakkhiṇato saññaṁ idaṁ paṇītaṁ kāraṇaṁ mayā puna tattha micchāpaṭipatti ayaṁ byāpādo hīnagamivakammaṁ lobho moho ca imāni nīvaraṇāni vacanāni tāni cattāri upādānāni tehi catūhi upādānehi yo so upādāno itthī vā puriso vā tesaṁ pañcakkhandhānaṁ teyeva upādāno samudayo idaṁ dukkhañca samudayo ca soyeva desanāhāro.

pe8:14.11
15.1

Tattha kāmesu ye na pajjanti, te ādīnavānupassanāya pajjanti.

pe8:15.1
15.2

Itissā kāmadhātuyā nikkhamitukāmatā, ayaṁ vuccati nekkhammacchando.

pe8:15.2
15.3

Yo tattha anabhisaṅkhārānaṁ kiñci visodheti tassa dhāvarā vā, ayaṁ abyāpādacchando.

pe8:15.3
15.4

Kiñci vihiṁsati, ayaṁ vihiṁsāchando.

pe8:15.4
15.5

Iti nekkhammābhinīhatā tayo chandā—

pe8:15.5
15.6

nekkhammacchando abyāpādacchando avihiṁsāchando.

pe8:15.6
15.7

Tattha nekkhammacchando alobho;

pe8:15.7
15.8

abyāpādacchando adoso;

pe8:15.8
15.9

avihiṁsāchando amoho.

pe8:15.9
15.10

Imāni tīṇi kusalamūlāni aṭṭhasu sampattesu parahitāni, tesaṁyeva catunnaṁ upādānānaṁ nirodhāya saṁvattanti.

pe8:15.10
15.11

Sace vā puna kammaṁ kareyya kaṇhaṁ vā sukkaṁ vā tassa vipākahānāya saṁvattanti.

pe8:15.11
15.12

Idaṁ kammaṁ akaṇhaṁ asukkaṁ kammakkhayāya saṁvattati.

pe8:15.12
15.13

Tattha yo tiṇṇaṁ akusalamūlānaṁ nirodho, ayaṁ nirodho.

pe8:15.13
15.14

Soyeva maggo tattha paṭipadāni imāni dve saccāni imāni cattāri saccāni āvaṭṭo hāro.

pe8:15.14
16.1

Kāmesu sattāti ye sekkhā, te ekenevākārena sattā.

pe8:16.1
16.2

Ye puthujjanā, te dvīhākārehi sattā, tassāyaṁ pañho vibhajjabyākaraṇīyo vattabbo.

pe8:16.2
16.3

Kiñcāpi sotāpanno paṭisevanāya, no ca kho abhinivese satto yo hi apacayāya padahati, na upacayāya.

pe8:16.3
16.4

Sekkho hi kilesavasena kāme paṭisevati.

pe8:16.4
16.5

Puthujjano pana kilesasamuṭṭhānāya kāme paṭisevati.

pe8:16.5
16.6

Tattha kāmesu sattānaṁ catuoghaṁ tarissatīti vibhajjabyākaraṇīyo, ayaṁ vibhatti.

pe8:16.6
17.1

Parivattanoti kāme ye neva sajjanti na ca saṁyojanehi saṁyuttā, te oghaṁ tarissanti vipulaṁ mahantanti.

pe8:17.1
17.2

Ayaṁ suttassa paṭipakkho.

pe8:17.2
18.1

Vevacananti yo kāmesu satto yo ca tattha kāmānaṁ guṇo, tattha viso satto.

pe8:18.1
18.2

Yepi kāmānaṁ āhārā dhammā, tattha viso satto.

pe8:18.2
18.3

Tatthimaṁ kāmānaṁ vevacanaṁ pāko rajo sallaṁ gaṇḍo īti upaddavoti.

pe8:18.3
18.4

Yāni vā pana aññāni vevacanāni tattha viso sattoti vevacanaṁ.

pe8:18.4
18.5

Satto bandho mucchito gadhito ajjhosito kāme ajjhāpannā parimutto tabbahulavihārīti.

pe8:18.5
18.6

Yāni vā pana aññāni vevacanāni, ayaṁ vevacano nāma.

pe8:18.6
18.7

Kāmappacārapaññattiyā kilesagocarapaññattiyā paññattā cittanti vevacanaṁ.

pe8:18.7
18.8

Satto tabbahulavihārīti yāni vā pana aññāni.

pe8:18.8
18.9

Ime kāmappacārapaññattiyā kilesagocarapaññattiyā paññattā, bījapaññattiyā paññattā, saṅkhārā saṁyojanapaññattiyā paññattā, upādānaṁ hetupaññattiyā paññattaṁ, puggalo puthupaññattiyā paññatto.

pe8:18.9
19.1

Otaraṇoti imāya paṭiccasamuppādo dukkhañca samudayo ca.

pe8:19.1
19.2

Ye kilesā ye saṅkhārā saṁyojanāni ca pañcasu khandhesu saṅkhārakkhandho dhammāyatanesu akusalā dhammāyatanāni indriyesu sukhindriyañca, somanassindriyañca, ayaṁ indriyotaraṇo.

pe8:19.2
20.1

Sodhanoti ettako.

pe8:20.1
20.2

Eseva ārambho niddisitabbo suttattho.

pe8:20.2
21.1

Adhiṭṭhānoti ime dhammā atthi ekattatāya paññattā atthi vemattatāya.

pe8:21.1
21.2

Ye saññā bāhiro kāme, te vemattatāya paññattā.

pe8:21.2
21.3

Pañcasu kāmaguṇesu sattāti pariyuṭṭhānavipallāsā vemattatāya paññattā oghaṁ tareyyuṁ.

pe8:21.3
21.4

Vipulaṁ mahantanti avijjā ekattatāya paññattā.

pe8:21.4
22.1

Parikkhāroti tassa ko hetu ko paccayo?

pe8:22.1
22.2

Ārammaṇapaccayatāya paccayo.

pe8:22.2
22.3

Ayoniso ca manasikāro sannissayassa paccayatāya paccayo.

pe8:22.3
22.4

Avijjā samanantarapaccayatāya paccayo.

pe8:22.4
22.5

Rāgānusayo hetupaccayatāya paccayo.

pe8:22.5
22.6

Ayaṁ hetu, ayaṁ paccayo.

pe8:22.6
23.1

Samāropano paccayoti ye kāmesu sattā sugatā surūpāti ayaṁ kāmadhātuyā chando rāgo te apuññamayā saṅkhārā.

pe8:23.1
23.2

Te kiṁ paccayā?

pe8:23.2
23.3

Avijjā paccayā.

pe8:23.3
23.4

Te kissa paccayā?

pe8:23.4
23.5

Viññāṇassa paccayā.

pe8:23.5
23.6

Iti avijjāpaccayā saṅkhārā.

pe8:23.6
23.7

Saṅkhārapaccayā viññāṇaṁ yāva jarāmaraṇaṁ evametassa kevalassa mahato dukkhakkhandhassa samudayo hoti ekaṁ suttaṁ gataṁ.

pe8:23.7
23.8

Pañcanīvaraṇikaṁ suttaṁ kātabbaṁ.

pe8:23.8
24.1

Tattha katamo desanāhāro nāma?

pe8:24.1
24.2

Yā ca abhijjhā yo ca byāpādo yañca uddhaccaṁ, ayaṁ taṇhā.

pe8:24.2
24.3

Yañca thinamiddhaṁ, yañca kukkuccaṁ yā ca vicikicchā, ayaṁ diṭṭhi.

pe8:24.3
24.4

Yā pana kāyassa akammaniyatā kiñcāpi taṁ middhaṁ no tu sabhāvakilesatāya kileso, iti yā ca cittasallīyanā yā ca kāyākammaniyatā, ayaṁ pakkhopakileso na tu sabhāvakileso.

pe8:24.4
24.5

Tattha attasaññānupacittaṁ kilamatho kukkuccānupacittaṁ thinaṁ yā cittassa līyanā, iti ime pañca nīvaraṇā cattāri nīvaraṇāni sabhāvakilesā thinamiddhaṁ nīvaraṇapakkhopakileso.

pe8:24.5
24.6

Yathā cattāro āsavā sabhāvaāsavatāya āsavā no tu cittasāsavatāya āsavā.

pe8:24.6
24.7

Sabhāvatāya āsavā.

pe8:24.7
24.8

Pakkhe āsavatāya āsavā.

pe8:24.8
24.9

Atha panāha suttantaṁ yena te sampayuttā vā vippayuttā vā āsavā, teyeva ete vattabbā sāsavā vā anāsavā vā.

pe8:24.9
25.1

Tattha katamo vicayo.

pe8:25.1
25.2

Abhijjhā kāmataṇhā rūpataṇhā bhavataṇhā.

pe8:25.2
25.3

Yaṁ vā pana kiñci ajjhosānagataṁ sāsavā abhijjhitassa mettānupassiya yo anatthaṁ carati.

pe8:25.3
25.4

Tattha yo byāpādaṁ uppādeti, acari carissatīti.

pe8:25.4
25.5

Evaṁ nava āghātavatthūni kattabbāni, tassevaṁ byāpādānupassissa kileso yo paridāho kāyakilamatho akammaniyatā middhaṁ.

pe8:25.5
25.6

Cittānupassissa paṭighātena khiyanā, idaṁ thinamiddhaṁ.

pe8:25.6
25.7

Tattha adhikaraṇaavūpasamo, idaṁ uddhaccaṁ.

pe8:25.7
25.8

Yaṁ kiṁ kasathamīti idaṁ kukkuccaṁ.

pe8:25.8
25.9

Yaṁ yathā idaṁ santīraṇaṁ, ayaṁ vicikicchā.

pe8:25.9
25.10

Tattha avijjā ca taṇhā ca atthi, idaṁ pariyuṭṭhānaṁ.

pe8:25.10
25.11

Āvaraṇaṁ nīvaraṇaṁ chadanaṁ upakkileso ca atthi, idaṁ kāmacchando kāmarāgapariyuṭṭhānassa padaṭṭhānaṁ.

pe8:25.11
25.12

Byāpādo byāpādapariyuṭṭhānassa padaṭṭhānaṁ.

pe8:25.12
25.13

Thinamiddhaṁ thinamiddhapariyuṭṭhānassa padaṭṭhānaṁ.

pe8:25.13
25.14

Uddhaccakukkuccaṁ avijjāpariyuṭṭhānassa padaṭṭhānaṁ.

pe8:25.14
25.15

Vicikicchā vicikicchāpariyuṭṭhānassa padaṭṭhānaṁ.

pe8:25.15
25.16

Kāmarāgapariyuṭṭhānaṁ anusayasaṁyojanassa padaṭṭhānaṁ.

pe8:25.16
25.17

Byāpādapariyuṭṭhānaṁ paṭighasaṁyojanassa padaṭṭhānaṁ.

pe8:25.17
25.18

Thinamiddhapariyuṭṭhānaṁ mānasaṁyojanassa padaṭṭhānaṁ.

pe8:25.18
25.19

Avijjāpariyuṭṭhānañca vicikicchāpariyuṭṭhānañca diṭṭhisaṁyojanassa padaṭṭhānaṁ.

pe8:25.19
26.1

Tattha katamo lakkhaṇo hāro?

pe8:26.1
26.2

Kāmarāgapariyuṭṭhāne vutte sabbāni pariyuṭṭhānāni vuttāni hontīti.

pe8:26.2
26.3

Saṁyojanesu vuttesu sabbasaṁyojanāni vuttāni honti.

pe8:26.3
26.4

Ayaṁ lakkhaṇo hāro.

pe8:26.4
27.1

Tattha katamo catubyūho hāro?

pe8:27.1
27.2

Ye ime pañca nīvaraṇā jhānapaṭipakkho so dukkhasamudayo.

pe8:27.2
27.3

Yaṁ phalaṁ, idaṁ dukkhaṁ.

pe8:27.3
27.4

Tattha kāmacchandassa nekkhammavitakko paṭipakkho;

pe8:27.4
27.5

byāpādassa abyāpādavitakko paṭipakkho;

pe8:27.5
27.6

tiṇṇaṁ nīvaraṇānaṁ avihiṁsāvitakko paṭipakkho.

pe8:27.6
27.7

Iti ime tayo vitakkā.

pe8:27.7
27.8

Nekkhammavitakko samādhikkhandhaṁ bhajati.

pe8:27.8
27.9

Abyāpādavitakko sīlakkhandhaṁ bhajati.

pe8:27.9
27.10

Avihiṁsāvitakko paññākkhandhaṁ bhajati.

pe8:27.10
27.11

Ime tayo khandhā.

pe8:27.11
27.12

Ariyo aṭṭhaṅgiko maggo nīvaraṇappahānāya saṁvattati.

pe8:27.12
27.13

Yaṁ nīvaraṇappahānaṁ, ayaṁ nirodho.

pe8:27.13
27.14

Imāni cattāri saccāni.

pe8:27.14
27.15

Ayaṁ catubyūho hāro.

pe8:27.15
28.1

Tattha katamo āvaṭṭo hāro?

pe8:28.1
28.2

Pañca nīvaraṇāni dasa bhavanti.

pe8:28.2
28.3

Yadapi ajjhattaṁ sārajjati, tadapi nīvaraṇaṁ.

pe8:28.3
28.4

Yadapi bahiddhā sārajjati, tadapi nīvaraṇaṁ, evaṁ yāva vicikicchā ime dasa nīvaraṇā.

pe8:28.4
28.5

Ajjhattabahiddhā kilesā imāni dve saṁyojanāni ajjhattasaṁyojanañca bahiddhāsaṁyojanañca.

pe8:28.5
28.6

Tattha ahanti ajjhattaṁ, mamanti bahiddhā.

pe8:28.6
28.7

Sakkāyadiṭṭhi ajjhattaṁ, ekasaṭṭhi diṭṭhigatāni bahiddhā.

pe8:28.7
28.8

Yo ajjhattaṁ chandarāgo rūpesu avītarāgo bhavati avītacchando.

pe8:28.8
28.9

Evaṁ yāva viññāṇe, ayaṁ ajjhattā taṇhā.

pe8:28.9
28.10

Yaṁ chasu bāhiresu āyatanesu tīsu ca bhavesu ajjhosānaṁ, ayaṁ bahiddhā taṇhā.

pe8:28.10
28.11

Imāni dve saccāni saṁyojanāni saṁyojanīyā ca dhammā.

pe8:28.11
28.12

Tattha saṁyojanesu dhammesu yā nibbidānupassanā ca, ayaṁ maggo.

pe8:28.12
28.13

Yaṁ saṁyojanappahānaṁ, ayaṁ nirodho.

pe8:28.13
28.14

Ayaṁ āvaṭṭo hāro.

pe8:28.14
29.1

Tattha katamo vibhattihāro?

pe8:29.1
29.2

Saṁyojananti na etaṁ ekaṁsena.

pe8:29.2
29.3

Mānasaṁyojanaṁ diṭṭhibhāgiyanti na taṁ ekaṁsena adiṭṭhamānaṁ nissāyamānaṁ na pajahati.

pe8:29.3
29.4

Yo pañca uddhambhāgiyo māno kiñcāpi so diṭṭhipakkhe siyā.

pe8:29.4
29.5

Na tu orambhāgiyaṁ saṁyojanaṁ tassa pahānāya saṁvattatīti.

pe8:29.5